Koľko krát, ste za posledný týždeň počuli, že ste extrémista, citlivka, že nič nezmeníte, že zomriete (právom), že každému vnucujete svoj názor? Koľko krát ste niekomu povedali, že je vrah, zlý človek, že musí prestať jesť mäso, lebo inak si zaslúži tiež len smrť? Prečo vegáni všetkých nenávidia?
Medzi vegánmi a všežravcami panuje naoko nevraživosť. Máme taká pocit, lebo sú ľudia v každom tábore, ktorí na seba navzájom útočia a majú zlú skúsenosť s vegánmi aj všežravcami. Ja si sama pri každej príležitosti vypočujem, že som extrémista. Vďaka youtube-u si vypočujem aj želania smrti a rôzne nechutné veci. Veľa ľudí myslí, že preto, že nejem mäso a chcem aby sa ľudia stravovali vegánskejsie, tak musím ľudí nenávidieť a hlavne tých, ktorí mäso jedia. Práve tých, ktorí si kliknú na video a cítia sa poúčaní.
Všetkých, ktorí na vegánov útočia, lebo sami jedia mäso, chápem.
Najlepšou obranou býva útok, aj ten slovný. Máme potrebu zdiskreditovať informácie, ktoré neladia z našim chovaním, aby sme sa nimi nemuseli viac zaoberať a nebodaj meniť správanie.
A keď to chápem, viem ako sa cíti taký človek, tiež som predsa raz jedla mäso a ospravedlňovala si to, tak je môj prístup k týmto ľudom iný. Na každý komentár a urážku odpoviem slušne, nenechávam sa vyprovokovať, skôr vytiahnem ľahký humor a pochopenie. To vie komentujúceho šokovať. Čakal, že šialená vegánka mu na jeho urážky odpovie len urážkami, ale to sa nestalo. Lebo nie som taká šialená vegánka, ale rozumný človek, ochotný diskutovať a stále zisťovať viac. Sama neviem všetko a nemám všetku múdrosť sveta (aj keby sa z videí javilo, že mám, ako sa nám veci javia je individuálne).
Napriek tomu, že ľudia si myslia, že ich nenávidím ak nesúhlasím z ich názorom alebo životným štýlom, vôbec to tak nie je. Neviem či môžem hovoriť za všetkých vegánov, to asi nie, ale ja k ľudom necítim nenávisť aj keď viem, že robia zlé veci. Nemám rada tie zlé veci ktoré robia, o ktorých ani netušia aké zlú sú. Môžete jesť mäso a písať mi, že aspoň zostane viac mäsa pre vás a že odteraz budete jesť viac mäsa aby ste zjedli to, čo nejem ja. Žiadna nenávisť, chápem vás.
Keď som bola ešte nový vegán, myslela som si, že ľudí nenávidím.
Veď som zistila, akí ľahostajní sme k planéte, ako nechávame zvieratá trpieť a ako to vplýva na utrpenie iných ľudí a nášho životného prostredia. Potom som zistila, že vegáni sú na smiech a každý využije príležitosť povedať vtip o vegánoch , že nám želajú smrť, hlad, izolujú nás zo spoločnosti a vlastne nás nenávidia.
Dosť podnetov na to,a by človek tiež zanevrel na druhú stranu a správal sa rovnako nenávistne. Neskôr som si ale uvedomila, že som necítila nenávisť, ale sklamanie a zúfalstvo. Z toho, že sa nedá nič dosť rýchlo zmeniť. Pochopila som že reakcia ostatných na vegánstvo je ich obrana a je prirodzená.
Všetci reagujeme na nepríjemné nové informácie, ktoré protirečia našim predstavám a znalostiam, nášmu konaniu. Tak, že ich začneme popierať, ospravedlňovať svoje konanie alebo útočiť na tieto informácie. Lebo naše postoje a skutočnosť nemôžu byť v rozpore, tak funguje naša myseľ. Volá sa to kognitívna disonancia. Podliehame jej všetci. Pod videom na youtube nájdete užitočné linky, kde je toto naše správanie dobre vysvetlené a pochopíte nie len mäsožravcov ale aj seba.
Veľakrát na internete vidím vegánov, ktorí uverili tomu, že ostatných nenávidia.
A že celé ľudstvo je zlé a len nech trpíme, umierame. Tiež tento názor chápem. mám chvíle keď si poviem, že si nič iné nezaslúžime za naše správanie. Ale stále verím, že toto je len jedna fáza v našej spoločenjskej evolúcií, ktorou snáď prejdeme. Je ľahké nenávidieť, keď vidíme len profilové fotografie a ľudí nepoznáme.
Každý si prejde touto nahnevanou fázou. Neprináša asi nič dobré ani do nášho života ani pre vegánstvo, ale vie nás chvíľu hnať vpred aby sme konali. Zápal pre vec je skvelý. Nepotrebujeme ale ni nenávisť ani ľahostajnosť. Stále budeme „riešiť, čo vy, mäsožravci jete, aj keď si myslíte, že je to len vaša voľba. Zabúdate, že zviera nemalo na výber a zabúdate aj na to, že túto planétu máme spoločnú. Vaše konanie ovplyvňuje aj naše životy, životy zvierat a stav planéty. Hovoriť o tom, treba, nenávidieť ale netreba.
Podľa mňa je riešením len empatia, snaha o pochopenie a diskutovanie na úrovni. Preto to sama robím. Správam sa k ostatným tak, ako chcem aby sa správali ku mne a ku zvieratám. Nemusíme si maľovať svet na ružovo a všetkých priamo milovať, stačí spolu vychádzať a hľadať spoločné témy a zhody.
Tento blog môžete podporiť kúpou mojich kuchárok.
